Preparáty pre mikroskop 100ks - zoznam

1. Koreň kukurice C.S.
2. Mladý koreň rastliny T.S.
3. Kmeň lipy C.S.
4. Stonka Indického Oleandra T.S. - vždyzelený ker alebo malý strom, ktorý je známy pre svoje pekné kvety a je často vysádzaný pre dekoratívne účely v teplých klímach po celom svete. 
5. Stonka štvoruholníkového lekna T.S - je druh vodnej rastliny z rodu Nymphaea, ktorý patrí do rodiny leknovitých (Nymphaeaceae). Tento druh lekna je známy svojimi menšími kvetmi a kompaktným rastom, čo ho robí obľúbenou voľbou pre menšie záhradné jazierka a vodné záhrady. Kvety sú typicky bielé alebo slabšie sfarbené a otvárajú sa nad hladinou vody. Rastlina preferuje slnečné až polotieňové stanovištia s kľudnou stojatou vodou. Nymphaea tetragona sa vyznačuje krásnym vzhľadom a je cenená pre svoje dekoratívne kvety a listy plávajúce na hladine vody.
6. Stonka rastliny  Mentha haplocalyx T.S, v slovenčine známa ako druh mäty, je bylina patriaca do rodiny Lamiaceae (hluchavkovité). Tento druh mäty je známy predovšetkým v tradičnej čínskej medicíne a používa sa pre svoje výrazné aromatické vlastnosti a zdravotné benefity. Mäta tohto druhu sa často využíva na prípravu čajov, v kulinárstve, ako aj v rôznych formách doplnkov stravy či liečivých prípravkov. Je cenena pre svoje osviežujúce účinky, podporu trávenia a schopnosť zmierňovať rôzne zdravotné ťažkosti.
7. Stonka paprade C.S.
8. Stonka paprade L.S.
9. List zimného jazmínu T.S. -  je druh jazmínu obľúbený pre jeho schopnosť kvitnúť v zimných mesiacoch. Má svetlozelené, jednoduché listy usporiadané v protistojných pároch pozdĺž výhonkov. Zimný jazmín je cenený v záhradách pre jeho žlté kvety, ktoré sa objavujú na holých vetvách ešte pred vypučaním listov a prinášajú farbu do zimnej záhrady.
10. Ihličie borovice C.S.
11. List Hydrilla verticillata W.M. - Hyrilla je vodná rastlina, ktorá patrí medzi jedny z najagresívnejších inváznych druhov vodných rastlín na svete. Je známa tiež pod názvami hydrila alebo vodná hviezda. Táto podvodná rastlina sa vyznačuje dlhými, tenkými stonkami, ktoré môžu dosiahnuť až niekoľko metrov v dĺžke, a malými, pevne usporiadanými listami tvoriacimi zväzky okolo stonky, obvykle v uzlinách.
12. Epidermis cibule W.M predstavuje vonkajšiu vrstvu bunkového tkaniva, ktorá pokrýva listy, kvety, korene a iné časti rastlín. Pri cibuli, konkrétne, sa často študuje epidermis vnútornej strany šupky z dôvodu jej jednoduchej štruktúry a vysokého počtu bunkových vrstiev, čo ju robí ideálnym vzorkom pre mikroskopické pozorovanie v laboratóriách a školách. Epidermis cibule je často používaná na demonštráciu základných bunkových štruktúr, ako sú bunková stena, jadro a cytoplazma, pretože jej bunky sú veľké a ľahko rozlíšiteľné pod mikroskopom.
13. Vetvené hviezdicovité chĺpky na epiderme listu W.M. Tieto špecifické typy chĺpkov sú charakteristické svojím hviezdicovitým tvarom a vetvenou štruktúrou, ktorá pripomína hviezdy. Tieto chĺpky môžu slúžiť rôznym účelom, vrátane ochrany listu pred nadmerným slnečným žiarením, znižovania odparovania vody z povrchu listu alebo ako obrana proti herbivorom (živočíchom, ktoré sa živia rastlinami). 
14. Epiderma listu lotosu (Nelumbo nucifera) W.M. je známa svojou jedinečnou štruktúrou, ktorá listom umožňuje odrážať vodné kvapky a udržiavať ich povrch suchý a čistý, čo je jav známy ako efekt samoočistenia alebo "lotosový efekt". Tento účinok je spôsobený mikroskopickou a nanometrovou štruktúrou epidermy, ktorá minimalizuje adhéziu vody a nečistôt. Spodná strana listu lotosu obsahuje aj špecifické štruktúry, ktoré pomáhajú pri výmene plynov a transpirácii.
15. Spodná epiderma listu pšenice W.M. Epiderma je vonkajšia vrstva buniek listu, ktorá slúži ako ochranná bariéra medzi vnútornými tkanivami rastliny a vonkajším prostredím. U pšenice, ako aj u iných rastlín, spodná epiderma listu obsahuje dýchacie otvory známe ako prieduchy alebo stomaty, ktoré regulujú výmenu plynov (napr. uhlíkový dioxid, kyslík) a transpiráciu vody z rastliny do okolitého prostredia. Táto časť listu je často predmetom mikroskopických štúdií, najmä pri skúmaní anatomickej štruktúry a fyziologickej funkcie listov obilnín.
16. Spodná epiderma listu repky W.M., podobne ako u iných rastlín, je dôležitá pre ochranu listu a reguláciu výmeny plynov medzi rastlinou a jej okolím. Táto vrstva obsahuje prieduchy alebo stomaty, ktoré sú zodpovedné za transpiráciu a fotosyntézu, umožňujúc tak výmenu oxidu uhličitého a kyslíka. Anatomická štruktúra spodnej epidermy, vrátane rozmiestnenia a funkcie stomát, je kľúčová pre zdravie a produktivitu repky, čo má význam najmä v agronómii a rastlinnej fyziológii.
17. Spodná epiderma listov ľalie W.M, Mikroskopické skúmanie spodnej epidermy listu ľalie môže odhaliť špecifické vlastnosti tkaniva, ako sú veľkosť, tvar a rozloženie stomatálnych buniek, ktoré sú dôležité pre pochopenie fyziologických procesov rastliny.
18. Peľ repky. Repka (často označovaná ako repka olejná) je dôležitá poľnohospodárska plodina, ktorej peľ je produkovaný v kvetoch a slúži na opelenie a následnú tvorbu semien. Peľ repky je charakteristický svojou žltou farbou, ktorá je často viditeľná na hmyze opylujúcom repku, ako sú včely. Peľ sa môže využívať aj v biologických a ekologických štúdiách na skúmanie interakcií medzi rastlinami a opylujúcim hmyzom, ako aj na analýzu alergénov v ovzduší počas kvitnutia repky.
19. Cucurbita W.M je rod rastlín z čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae), ktorý zahŕňa také známe druhy ako tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), tekvica muškátová (Cucurbita moschata), tekvica maxima (Cucurbita maxima) a tekvica fľašková (Cucurbita ficifolia). Rastliny z tohto rodu sú dôležitou súčasťou ľudskej stravy a kultúry už po tisícročia, poskytujúc zdroj potravín, oleja, krmiva pre zvieratá a materiálu pre rôzne účely. Plody, bežne nazývané tekvice, sú známe svojou rôznorodosťou tvarov, veľkostí a farieb, a sú obľúbené pre svoju univerzálnosť v kulinárstve, ako aj dekoratívne využitie, najmä počas jesenných sviatkov a Halloween.
20. Peľ zeleniny W.M. Peľ predstavuje mikroskopické zrnká produkované samčími časťami kvetov (tyčinky) mnohých druhov rastlín vrátane zeleniny, a slúži na opelenie samičích častí kvetu (pestík), čo je nevyhnutný proces pre tvorbu semien a plodov. Pri zeleninových rastlinách môže byť peľ prenášaný vetrom, hmyzom alebo inými opyľovačmi a je kľúčový pre reprodukciu a následnú úrodu zeleniny. Pre ľudí s alergiami môže byť peľ niektorých zeleninových rastlín zdrojom alergických reakcií, najmä počas kvitnúcej sezóny.
21. Peľ hrachu W.M. Hrach (Pisum sativum) je dôležitá strukovina, ktorá sa pestuje pre svoje jedlé semená a struky. Peľ hrachu sa produkuje v kvetoch rastliny a je nevyhnutný pre proces opelenia, pri ktorom dochádza k prenosu peľu z tyčiniek na bliznu pestíka, čo umožňuje oplodnenie a tvorbu semien. Opyľovanie hrachu zvyčajne zabezpečuje hmyz, ako sú včely, ktoré navštevujú kvety kvôli nektáru a peľu, čím prispievajú k ich opeleniu.
22. Puk kvetu Lilium brownii var. viridulum T.S. Táto ľalia, známa aj pod názvom zelenkavá varieta ľalie Brownovej, je cenená pre svoje estetické ako aj potenciálne liečivé vlastnosti. Puky kvetov sa vyznačujú zelenkavým odtieňom a postupne sa otvárajú do veľkolepých kvetov, ktoré môžu byť vo výnimočných prípadoch bielo-zelené alebo jemne žltkasté. Táto rastlina je populárna v záhradníctve pre svoju nápadnú krásu a v niektorých kultúrach sa používa aj v tradičnej medicíne.
23. Lupienok zimolezu W.M. Zimolez, známy aj pod latinským názvom Lonicera, je rod rastlín, ktorý zahŕňa kríky a popínavé rastliny, známe pre svoje voňavé kvety. Lupienky zimolezu sú charakteristické svojimi jasnými farbami a sladkou vôňou, ktorá priláka mnoho druhov opyľovačov, vrátane včiel a motýľov. Kvety zimolezu sú obľúbené nielen v záhradách pre svoju estetiku a arómu, ale niektoré druhy sa tiež používajú v tradičnej medicíne.
24. Vaječník ľalie T.S. Vaječník je súčasťou kvetu rastliny, konkrétne patrí medzi ženské reprodukčné orgány, ktoré obsahujú vajíčka pripravené na oplodnenie. U ľalie, ako aj u iných kvitnúcich rastlín, sa vaječník nachádza na spodnej časti pestíka, ktorý zahŕňa okrem vaječníka aj bliznu a čnělku. Po oplodnení vajíčka peľom dochádza vo vaječníku k vývoju semien. Vaječník ľalie je dôležitý pre tvorbu plodu, ktorý obsahuje semená, a zabezpečuje tak reprodukciu a šírenie rastliny.
25. Vaječník tekvice C.S. Vaječník je časť kvetu tekvice, ktorá sa po opeľovaní vyvíja do plodu - v tomto prípade tekvice. Nachádza sa na základni pestíka, ktorý je súčasťou ženského reprodukčného orgánu rastliny. Po úspešnom opeľovaní a oplodnení vajíčok peľom sa z vaječníka tekvice vyvinie plod, ktorý poznáme ako tekvicu, obsahujúci semená. Tekvice patria do rodiny Cucurbitaceae, ktorá zahŕňa aj melóny, uhorky a rôzne druhy tekvíc.
26. Sklerenchýmová bunka jablka W.M.. Sklerenchýmové bunky sú typom bunky nachádzajúcej sa v rastlinných tkanivách, ktoré sú špecializované na poskytovanie pevnosti a podpory. V prípade jabĺk, tieto bunky prispievajú k ich charakteristickej štruktúre a tuhosti. Sklerenchýmové bunky, alebo sclereidy, sú zodpovedné za tuhé časti ovocia, ako sú napríklad semenné obaly, a môžu ovplyvniť textúru jablka.
27. Chaluha sec. Chaluhy sú veľké morské riasy patriace do triedy hnedých rias, ktoré rastú v chladných, pobrežných vodách po celom svete. Tvoria rozsiahle podmorské lesy, ktoré sú dôležité pre morské ekosystémy, keďže poskytujú útočisko a potravu pre mnohé morské živočíchy. Chaluhy sú tiež využívané v ľudskej činnosti, napríklad ako zdroj jódu a ako surovina v potravinárstve, kozmetike a dokonca aj v poľnohospodárstve ako hnojivo.
28. Spora prasličky roľnej W.M. Equisetum arvense, známa ako praslička roľná, je rastlina patríaca do skupiny prasličkovcov, ktoré sú známe svojou schopnosťou rozmnožovať sa pomocou spór. Tieto rastliny majú jedinečný životný cyklus, v ktorom striedajú sporofytnú (pohlavnú) generáciu s gametofytnou (nepohlavnou). Spóry sú produkované v špeciálnych štruktúrach nazývaných sporangia, ktoré sa nachádzajú na vrchole plodných výhonkov a slúžia na šírenie a rozmnožovanie rastliny. Praslička roľná je známa svojimi liečivými vlastnosťami a využíva sa v tradičnej medicíne.
29. Nostoc W.M. je rod siníc, patriaci do skupiny cyanobaktérií. Tieto mikroorganizmy sú známe svojou schopnosťou žiť v rôznych a často extrémnych prostrediach po celom svete, vrátane sladkých vôd, morských vôd, vlhkých pôd, na skalách, či dokonca v púšťach. Nostoc je schopný fotosyntézy a vytvára charakteristické kolónie, ktoré môžu mať gélóznu konzistenciu a často sa vyskytujú v podobe zelených alebo modrozelených vláknitých zhlukov. Tieto sinice sú tiež známe vďaka ich schopnosti fixovať atmosférický dusík, čo im umožňuje prežiť v prostrediach s nízkym obsahom dostupných živín. Nostoc sa využíva v niektorých kultúrach ako potravina a v tradičnej medicíne, napriek tomu je dôležité byť opatrný, pretože niektoré druhy siníc môžu produkovať toxíny škodlivé pre ľudí a zvieratá.
30. Muchotrávka T.S. Tento pojem sa často používa na označenie druhov húb z rodu Agaricus, ktorý zahŕňa niektoré bežne známe a konzumované druhy húb, ako je napríklad šampiňón (Agaricus bisporus). Rod Agaricus patrí do veľkej rodiny húb Agaricaceae a zahŕňa druhy, ktoré majú charakteristické vlastnosti, ako sú klobúk a lupene pod ním, pričom mnohé z nich sú obľúbené pre ich chuť a výživové hodnoty. Je dôležité poznamenať, že nie všetky muchotrávky sú jedlé a niektoré môžu byť dokonca veľmi jedovaté. Preto je pri zbieraní a konzumácii divo rastúcich húb nevyhnutná opatrnosť a dobrá znalosť druhov.
31. Vláknina W.M.
32. Euglena W.M je rod jednobunkových mikroorganizmov, ktoré patrí do skupiny bičíkovcov. Sú známe svojou schopnosťou žiť ako autotrofy prostredníctvom fotosyntézy v prítomnosti svetla, vďaka chloroplastom obsahujúcim chlorofyl, alebo ako heterotrofy v tme, prijímaním organických látok z vonkajšieho prostredia. Eugleny majú charakteristický tvar tela a sú pohyblivé vďaka jednému alebo dvom bičíkom na jednom konci bunky. Sú významnými obyvateľmi sladkovodných ekosystémov, kde prispievajú k primárnej produkcií a sú súčasťou potravinového reťazca. Tieto organizmy sú často študované v biológii ako príklady primitívnych fotosyntetizujúcich eukaryotických buniek a ich adaptívnych stratégií na prežitie v rôznych životných podmienkach.
33. Paramecium W.M. je rod jednobunkových mikroorganizmov patriacich do skupiny bičíkovcov. Tieto organizmy sú široko rozšírené vo sladkovodných prostrediach, kde žijú voľne plávajúc vodou. Charakteristickým znakom paramecia je jeho tvar pripomínajúci papuču a povrch pokrytý množstvom drobných bičíkov, ktoré mu umožňujú pohyb a získavanie potravy. Paramecium sa živí hlavne baktériami a inými malými časticami, ktoré zachytáva pomocou ústnej dutiny a následne prehltá do potravinovej váčiky, kde dochádza k tráveniu.
34. Rotife w.m. - Rotifery sú malé, vodné živočíchy, ktoré sú dôležité pre sladkovodné ekosystémy ako súčasť potravinového reťazca. Sú známe svojou schopnosťou rotovať - otáčať časťou svojho tela, čo im pomáha pri pohybe a pri kŕmení. 
35. Planaria T.S - Tieto bezstavovce sú známe predovšetkým vďaka ich mimoriadnej regeneračnej schopnosti, ktorá im umožňuje dorastať stratené alebo poškodené časti tela, dokonca aj rozdelením na dve časti a regeneráciou do dvoch plne funkčných jedincov.  Planárie sú vodné alebo vlhké prostredie obývajúce živočíchy, ktoré nájdeme vo sladkovodných aj morských ekosystémoch. Majú ploché, listovité telá, ktoré im umožňujú efektívne absorbovať kyslík priamo cez pokožku. Ich telá sú často tmavo sfarbené alebo majú špecifické vzory, ktoré pomáhajú pri maskovaní v prostredí, v ktorom žijú. Planárie sú zaujímavé aj svojím neurologickým systémom. Majú jednoduchý mozog a nervový systém, ktorý im umožňuje spracúvať informácie zo senzorických orgánov a reagovať na prostredie. Ich oči (často dva páry) sú schopné rozlišovať svetlo a tmu, čo im pomáha orientovať sa vo svojom prostredí. Výskum planárií priniesol významné poznatky o regenerácii a vývojovej biológii. Ich schopnosť regenerovať komplexné telesné štruktúry z relatívne jednoduchých tkanív poskytuje model pre štúdium procesov obnovy a regenerácie u vyšších organizmov, vrátane ľudí. Planárie sú preto často predmetom vedeckých štúdií, ktoré skúmajú základy regeneratívnej medicíny a možnosti jej aplikácie v praxi.
36. Earthworm C.S. - Dážďovky, patriace do triedy Oligochaeta v kmeňu Annelida, sú známe svojou úlohou vo vylepšovaní úrodnosti a štruktúry pôdy. Často sú nazývané "prírodné obrábací stroje" alebo "inžinieri pôdy" vďaka ich schopnosti konzumovať organickú hmotu, ktorú následne rozkladajú a vylučujú ako živinami bohaté výkaly. Tento proces nielen obohacuje pôdu o dôležité živiny, ale tiež pomáha pri aerácii a drenáži, čím podporuje zdravší rast rastlín.

     

    Dážďovky majú segmentované telo pokryté vrstvou slizu, ktorý im uľahčuje pohyb v pôde a pomáha udržiavať vlhkosť. Ich pohyb a činnosť v pôde vytvárajú kanáliky, ktoré zlepšujú cirkuláciu vzduchu a vody v pôde. To je neoceniteľné pre rastlinné korene, pretože im umožňuje lepší prístup k živinám a kyslíku.

    Okrem ich priaznivého vplyvu na pôdu, dážďovky sú tiež dôležitou súčasťou potravinového reťazca, poskytujúc zdroj potravy pre mnoho druhov vtákov, savcov a iných živočíchov. Výskum a štúdium dážďoviek prispievajú k našemu pochopeniu ekologických procesov a môžu nám pomôcť v rozvoji udržateľných poľnohospodárskych a záhradníckych praktík.

37. Dafnia W.M. - Dafnie, známe tiež ako vodné blesky alebo vodné pulce, patria do radu Cladocera. Sú to malé, väčšinou sladkovodné korýše, ktoré sú dôležitou súčasťou sladkovodných ekosystémov. Dafnie sú kľúčovým zdrojom potravy pre mnohé druhy rybích mláďat a iných vodných živočíchov, pretože sú bohaté na bielkoviny a ľahko stráviteľné.

    Jednou z výnimočných charakteristík dafnií je ich schopnosť rýchlej reprodukcie, čo môže viesť k ich veľkému populačnému boomu v krátkom čase, najmä v prípadoch, keď sú podmienky prostredia priaznivé (napr. dostatok potravy, vhodná teplota vody). Táto schopnosť robí dafnie dôležitými indikátormi zdravia vodných ekosystémov a používajú sa v ekotoxicológii pre testovanie kvality vody a vplyvu znečistenia.

    Dafnie majú priehľadné alebo polopriehľadné telo, vďaka čomu je možné pod mikroskopom vidieť niektoré vnútorné orgány, ako sú srdce alebo tráviaci trakt. Táto vlastnosť ich robí obľúbenými v biologických a ekologických štúdiách.

    Výskum dafnií prispieva k našemu pochopeniu ekologických interakcií v sladkovodných ekosystémoch, vrátane štúdia predátorov a koristi, konkurencie medzi druhmi a adaptácií na život vo vode. Tiež sú významné pre ich rolu v akvakultúre a rybnom hospodárstve, kde môžu slúžiť ako kvalitná potrava pre ryby.

38. Ascaris C.S. -  je rod parazitických hlíst, známych ako okrúhle červy, ktoré môžu spôsobiť infekciu známu ako askariáza u ľudí. Tento stav je jedným z najčastejších typov červích infekcií u ľudí po celom svete, najmä v tropických a subtropických oblastiach, kde môže byť nedostatočná sanitácia a hygiena.Životný cyklus červov Ascaris sa začína, keď sú vajíčka požité z kontaminovanej pôdy alebo rúk. Raz vo vnútri ľudského tela sa vajíčka vyliahnu do lariem v črevách, potom migrujú cez krvný obeh do pľúc. Po krátkej dobe zrenia v pľúcach sú larvy zakašlané a potom prehltnuté, vrátia sa do čriev, kde vyrastú na dospelé červy. Dospelé červy môžu žiť v črevách 1-2 roky.

    Infekcia môže spôsobiť rôzne symptómy alebo zostať bezpríznaková. Pri veľkom počte červov môže dôjsť k bolesti brucha, malnutrícii, zápche, a v závažných prípadoch k zablokovaniu čriev. Infekcia sa diagnostikuje identifikáciou vajíčok alebo dospelých červov v stolici a lieči sa antiparazitickými liekmi.

39. Sekcia Taenia pisiformis, bežne známa ako pásomnica psia alebo pásomnica králičia, odkazuje na rezný preparát alebo mikroskopický rez tejto parazitickej červíka, ktorý je špecificky pripravený na mikroskopické štúdie. Taenia pisiformis je druh pásomnice, ktorý sa ako dospelý jedinec parazituje hlavne v črevách masožravcov, najmä psov, kde dosahuje dospelosti a rozmnožuje sa. Králiky a zajace slúžia ako medzihostitelia, v ktorých žijú larválne štádia tohto parazita. Pri mikroskopickom pozorovaní sekcie Taenia pisiformis možno vidieť charakteristické štruktúry pásomnice, ako sú skolex (hlava) s prísavkami a možno aj háčikmi, ktoré parazit používa na uchytenie sa k stene čreva hostiteľa, a články (proglotidy), ktoré obsahujú reprodukčné orgány. V závislosti od konkrétneho úseku, ktorý je rezaný a pozorovaný, môžete vidieť rôzne časti parazita, vrátane zrelých, nezrelých alebo gravidných proglotíd, ktoré obsahujú vajíčka.

    Tento typ preparátu je často používaný vo výučbe biológie a parazitológie, pretože umožňuje študentom a vedcom detailne študovať morfológiu a vnútornú štruktúru pásomníc. Pozorovanie takýchto rezov môže poskytnúť dôležité informácie o životnom cykle, reprodukcii a anatomických adaptáciách parazitov, ako aj o ich vplyve na hostiteľa.

40. Srsť králika W.M.
41. Srsť ovce W.M.
42. Tykadlo Koníka lúčneho
43. Tykadlo Včely medonosnej W.M.
44. Tykadlo motýľa W.M.
45. Ústne ústrojenstvo Včely medonosnej W.M.
46. Ústne ústrojenstvo Muchy domácej W.M.
47. Ústne ústrojenstvo komára W.M.
48. Bunka vajíčka žaby Sec.
49. Sekcia epidermických buniek žaby sa vzťahuje na tenký rez alebo prípravok epidermy, teda vonkajšieho kožného tkaniva žaby, ktorý je určený na mikroskopické štúdium. Epidermis žaby sa líši od tej u ľudí a iných cicavcov, pretože obsahuje špecifické bunky adaptované na život v akvatickom alebo vlhkom prostredí.  V epiderme žaby môžeme nájsť niekoľko typov buniek, vrátane: 1. Keratinocytov, ktoré produkujú keratín a sú zodpovedné za ochranu pred vonkajším prostredím. 2. Melanocytov, ktoré produkujú pigment melanín a pomáhajú pri ochrane pred UV žiarením. 3.Mukóznych buniek, ktoré produkujú hlien na udržanie vlhkosti kože a ochranu pred patogénmi. 4.Granulárnych buniek, ktoré môžu obsahovať toxické látky ako obranu proti predátorom.
50. Noha včelej robotnice W.M.
51. Noha Muchy domácej W.M.
52. Noha Koníka lúčneho W.M.
53. Noha motýľa W.M.
54. Krídlo Muchy domácej W.M.
55. Krídlo motýľa W.M.
56. Krídlo vážky W.M.
57. Krídlo Včely medonosnej W.M.
58. Mravec W.M.
59. Voš W.M.
60. Kukla komára W.M.
61. Chvost C.s.
62. Rozter kvasiniek -

    Kvasinky sú jednobunkové mikroorganizmy, ktoré patria do ríše Fungi (huby), a majú veľký význam v biológii, medicíne a priemysle, najmä pri fermentačných procesoch, ako je výroba chleba, piva, vína, ale aj v biotechnológiách a výskume. Roztierením kvasiniek na sklíčko a následným fixovaním a farbením je možné pod mikroskopom pozorovať ich tvar, veľkosť, typ bunkovej delby (napríklad pučanie) alebo iné charakteristické rysy.

    V prípravku "Yeast smear" sa môžu identifikovať rôzne druhy kvasiniek, ich bunkové štruktúry, ako sú bunkové steny, jadrá a vakuoly, a môžu sa pozorovať aj rôzne fázy rastu alebo reprodukcie. Táto metóda je štandardnou technikou v mikrobiológii pre štúdium morfológie a identifikáciu kvasiniek.

63.  Aspergillus W.M. -

    Aspergillus je rod plesňových mikroorganizmov, ktoré patria do skupiny pliesní. Tento rod zahŕňa stovky druhov, ktoré sú rozšírené v rôznych prostrediach po celom svete, vrátane pôdy, rastlinného materiálu a vzduchu. Mnohé druhy Aspergillus sú dôležité v priemysle a výrobe potravín, napríklad pri výrobe sójovej omáčky, misa pasty, alebo citrónovej kyseliny. Okrem toho sú niektoré druhy využívané v biotechnológii pre produkciu enzýmov a antibiotík.

    Avšak, niektoré druhy Aspergillus môžu byť patogénne pre ľudí a zvieratá, najmä pre osoby s oslabeným imunitným systémom. Najznámejšími patogénnymi druhmi sú Aspergillus fumigatus, ktorý je častou príčinou aspergilózy, ochorenia, ktoré môže spôsobiť rôzne respiračné problémy, a Aspergillus flavus, ktorý produkuje aflatoxíny - silné karcinogénne a toxické látky, ktoré môžu kontaminovať potraviny, ako sú orechy a obilniny.

    Aspergillus je známy svojou schopnosťou rýchlo rásť a tvoriť charakteristické štruktúry nazývané konídiofóry, ktoré produkujú veľké množstvo konídií (asexuálne spóry), čím sa šíri do okolia. Tieto plesne môžu mať rôzne farby, v závislosti od druhu, od zelených až po čierne odtiene.

    V medicíne a výskume sa Aspergillus často používa ako modelový organizmus pre štúdium fungovania plesní a ich interakcií s hostiteľom, ako aj pre vývoj nových liečebných postupov proti pliesňovým infekciám.

64.  Penicilín W.M   

    Penicillium je rod plesní, ktorý zahŕňa viac ako 300 druhov. Tieto plesne sú bežne rozšírené v rôznych prostrediach po celom svete a môžu sa nájsť v pôde, vzduchu, rozkladajúcich sa materiáloch a potravinách. Penicillium je známe predovšetkým vďaka svojej schopnosti produkovať antibiotikum penicilín, ktoré objavil Alexander Fleming v roku 1928. Tento objav mal revolučný vplyv na medicínu, keďže penicilín sa stal prvým široko používaným antibiotikom na liečbu bakteriálnych infekcií.

    Penicillium sa tiež využíva v potravinárskom priemysle. Niektoré druhy sú nevyhnutné pri výrobe syrov, ako sú Camembert, Brie, Roquefort a Gorgonzola, kde prispievajú k typickému zreniu a špecifickým chuťovým profilom týchto syrov. Plesne rodu Penicillium produkujú enzýmy, ktoré rozkladajú mliečne bielkoviny a tuky, čím vytvárajú charakteristickú chuť a textúru.

    Avšak, niektoré druhy Penicillium môžu byť nežiaduce a dokonca škodlivé, keď kontaminujú potraviny a krmivá, pretože produkujú mykotoxíny, ktoré môžu byť pre človeka a zvieratá toxické. Napríklad, Penicillium expansum je známe produkovaním patulínu, mykotoxínu, ktorý sa často nájde v pokazenom ovocí a ovocných produktoch.

    V laboratóriu môže byť Penicillium identifikované pod mikroskopom vďaka jeho charakteristickému vzhľadu, ktorý zahŕňa konídiofóry s terminálnymi konídiovými hlávkami, kde sa tvoria spóry. Tieto plesne majú často modro-zelenú alebo šedivú farbu na pevných kultúrnych médiách.

    Penicillium a jeho produkty naďalej predstavujú významnú oblasť výskumu v biotechnológii, medicíne a potravinárstve, či už ide o vývoj nových antibiotík, zlepšenie procesov výroby potravín alebo pochopenie a kontrolu rozšírenia mykotoxínov.

65. Rhizopus je rod plesní, ktorý patrí do skupiny zygomycetov. Tieto plesne sú bežne známe ako chlieb alebo ovocné plesne kvôli ich schopnosti rýchlo rásť na chlebe, ovocí a iných potravinách, kde vytvárajú husté, bavlnené kolónie. Rhizopus je dôležitý nielen z hľadiska potravinovej kontaminácie a skladovania, ale aj v biotechnológii a medicíne.
66. Huba sec.
67. Hladký sval W.M.
68. Hladký sval L.S. a C.S.
69. Kostrový sval L.S a C.S.
70. Srdcový sval L.S.
71. Ster buniek ľudskej sliznice - Tento typ vzorky sa vytvára odobratím buniek zo sliznice, napríklad z ústnej dutiny, nosovej dutiny, hrdla, pohlavných orgánov, alebo z iných častí tráviaceho alebo dýchacieho systému, kde sú sliznice prítomné.

    Vzorka sa pripravuje jemným potieraním alebo škrabaním povrchu sliznice špeciálnym nástrojom, ako je vatový tampón alebo špachtľa, na získanie buniek. Následne sa tieto bunky rozotierajú na mikroskopické sklíčko, fixujú a často sa farbia špeciálnymi farbivami, aby boli bunkové štruktúry lepšie viditeľné pod mikroskopom.

72. Sekcia hustého spojivového tkaniva je mikroskopický preparát, ktorý sa používa na pozorovanie štruktúr hustého spojivového tkaniva pod mikroskopom. Husté spojivové tkanivo je typ spojivového tkaniva charakterizovaný vysokým obsahom kolagénových vlákien, ktoré mu dodávajú veľkú pevnosť a odolnosť proti ťahu. Toto tkanivo sa nachádza v rôznych častiach ľudského tela, ako sú šľachy, väzy, dermis (hlbšia vrstva kože) a obaly okolo svalov a orgánov.

73. Sekcia riasinkového epitelu je mikroskopický preparát, ktorý umožňuje pozorovanie štruktúry riasinkového (alebo obrveného) epitelu pod mikroskopom. Riasinkový epitel je typ epitelového tkaniva, ktoré pokrýva určité vnútorné a vonkajšie povrchy tela a je charakterizované prítomnosťou mikroskopických výbežkov zvaných riasinky (cilia) na povrchu buniek. Tieto riasinky sú schopné koordinovaného pohybu a slúžia k pohybu tekutín, mukusu alebo častíc cez epitelový povrch.

    Kde sa riasinkový epitel nachádza a jeho funkcie:

    1. Dýchací systém: V nosovej dutine, trachée a bronchiách, kde riasinky pomáhajú odstraňovať prach, alergény a mikroorganizmy z dýchacích ciest tým, že ich premiestňujú smerom k hltanu, odkiaľ môžu byť odstránené z tela.

    2. Reprodukčný systém: V niektorých častiach ženského reprodukčného systému, ako sú vajcovody, kde riasinky pomáhajú presúvať vajíčko z vaječníka do maternice.

    3. Sluchový systém: V Eustachovej trubici, ktorá spája nosohltan s prostredným uchom, pomáhajú riasinky udržiavať čistotu a správne fungovanie sluchového systému.

    Štruktúra riasinkového epitelu:

    Riasinkový epitel môže byť jednovrstvový alebo viacvrstvový, v závislosti od umiestnenia a funkcie. Buniek v tomto type epitelu sú tesne spojené bočnými kontakty a na ich apikálnej (vrchnej) strane sa nachádzajú riasinky. Tieto riasinky sú pevne zakotvené v cytoskelete buniek a ich koordinovaný pohyb je riadený buněčnými štruktúrami známymi ako bazálne telieska.

    Význam pre zdravie a choroby:

    Riasinkový epitel je dôležitý pre ochranu a správnu funkciu mnohých telesných systémov. Poruchy v jeho funkcii môžu viesť k rôznym zdravotným problémom, vrátane respiračných infekcií, problémov s plodnosťou alebo komplikáciám so sluchom. Genetické poruchy, ako je primárna ciliárna dyskinézia (PCD), môžu spôsobiť defekty v štruktúre alebo funkcii riasiniek, čo vedie k chronickým respiračným a reprodukčným problémom.

74. Pažerák T.S. - Jedná sa o časť tráviaceho traktu, ktorá spája hltan (pharynx) s žalúdkom. Jedlo a nápoje prechádzajú z úst cez hltan do pažeráka, odkiaľ sú transportované do žalúdka. Pažerák leží za dýchacím traktom (tracheou) a srdcom, prechádza cez bránicu (diafragma) a spája sa so žalúdkom na jeho hornej časti.
75. Časť žalúdka
76. Časť tenkého čreva
77. Pľúca sec.
78. Pečeň sec.
79. Oblička sec.
80. Slezina sec.
81. Pankrease sec.
82. Močový mechúr sec.
83. Močovod sec.
84. Vaječník sec.
85. Semenník sec.
86. Vajcovod T.S.
87. Maternica sec.
88. Jazyk L.S.
89. Priedušnica C.S.
90. Nadsemenník sec.
91. Veľká žila sec.
92. Thymus, známy aj ako brzlík, je dôležitý lymfatický orgán, ktorý má kľúčovú úlohu v imunitnom systéme. Nachádza sa v hornom prednom diely hrudníka, tesne za hrudnou kosťou a pred srdcom. Jeho veľkosť a funkčnosť sa menia s vekom; je najväčší a najaktívnejší počas detstva a puberty, potom postupne atrofuje a je nahradený tukovým tkanivom v dospelosti.
93. Ľudská krv
94. Motorický nerv W.M.
95. Miecha C.S.
96. Ľudský vlas W.M.
97. Tepna a žila C.S.
98. Arteriolky sú malé cievy, ktoré sú súčasťou cievneho systému a zastávajú kľúčovú úlohu v regulácii krvného tlaku a distribúcii krvi do rôznych častí tela. Sú to vetvy arterií, ktoré sa postupne zmenšujú na priemer približne 0,02 až 0,1 mm. Arteriolky vedú krv z arterií do kapilár, kde dochádza k výmene látok medzi krvou a tkanivami.
99. Časť ľudskej kože s potnou žľazou je mikroskopický preparát, ktorý umožňuje detailné pozorovanie štruktúry potných žliaz pod mikroskopom. Potné žľazy sú dôležité exokrinné žľazy, ktoré sa nachádzajú v derme, hlbšej vrstve kože, a sú zodpovedné za produkciu potu. Existujú dva hlavné typy potných žliaz: ekrinné a apokrinné.
100. Časť ľudskej kože so zobrazením vlasového folikulu je mikroskopický preparát, ktorý umožňuje detailné pozorovanie štruktúry kože vrátane vlasového folikulu. Vlasový folikul je komplexná štruktúra, ktorá obklopuje koreň vlasu a zasahuje z epidermy (vonkajšej vrstvy kože) hlboko do dermy (vnútornej vrstvy kože). Táto štruktúra je zodpovedná za rast vlasov.

 

 

 

Skratky znamenajú postup prípravy preparátov:

 W.M. - Whole mount (entire specimen or organism):   celý organizmus alebo štruktúra, lebo je dostatočne malá alebo tenká na pozorovanie – napríklad jednobunkové organizmy

ST - Stained: dofarbená vzorka – účelom je zvýrazniť určitú dôležitú oblasť, alebo celú vzorku pre lepšiu viditeľnosť štruktúr

L.S. - Longitudinal section – pozdlžny rez  

Tento typ rezu sa vykonáva v smere dlhšej osi štruktúry alebo orgánu, čím umožňuje preskúmať vnútornú štruktúru pozdĺž jej dĺžky. Pozdĺžne rezy poskytujú iný pohľad ako transverzálne rezy, keďže umožňujú lepšie pochopenie lineárneho usporiadania a spojitosti tkanív a štruktúr v rámci študovaného objektu.

C.S. alebo T.S.- Cross-section – priečny rez  

Tento typ rezu sa vykonáva kolmo na hlavnú os štruktúry alebo orgánu, čím umožňuje štúdium vnútornej štruktúry objektu v priečnom priereze. Takto pripravené vzorky poskytujú detailný pohľad na usporiadanie tkanív, bunkové štruktúry a iné charakteristiky študovaného materiálu.

Sec - Section – časť (tenký priesvitný plátok) oddelená od organizmu veľmi presným rezom, používajú sa na to špeciálny nástroj – mikrotom, Po oddelení z organizmu sa zvyčajne dofarbujú, aby sa zvýraznili štruktúry.

SM - Smear – je vzorka vytvorená kvapnutím , napr. krv, výter, voda z močiara,

SQ - Squashed preparation - "Squash" vzorky sú také, kde sú bunky zámerne rozdrvené, aby odhalili svoj obsah (napríklad botanické vzorky, kde sú bunky rozrušené, aby odhalili chromozómy)